Experimenty ukazujú, že akákoľvek látka môže byť do určitej miery magnetizovaná, keď je umiestnená vo vonkajšom magnetickom poli, hoci stupeň magnetizácie sa mení. Na základe vlastností, ktoré vykazujú vo vonkajšom magnetickom poli, možno látky rozdeliť do piatich kategórií: paramagnetické, diamagnetické, feromagnetické, ferimagnetické a antiferomagnetické.
Podľa hypotézy molekulárneho prúdu by sa očakávalo, že látky budú v magnetickom poli vykazovať v podstate podobné charakteristiky; pozorované rozdiely v správaní však naznačujú obmedzenia tejto hypotézy. V skutočnosti sa mikroskopické štruktúry rôznych látok líšia a tieto štrukturálne rozdiely sú základnou príčinou zmien magnetických vlastností.
Paramagnetické a diamagnetické látky sú klasifikované ako slabo magnetické materiály, zatiaľ čo feromagnetické látky sú klasifikované ako silne magnetické materiály.
Termín "magnetické materiály" vo všeobecnosti označuje silne magnetické materiály. Tieto materiály sú kategorizované na mäkké magnetické materiály a tvrdé magnetické materiály na základe jednoduchosti, s akou sa dajú po magnetizácii demagnetizovať. Materiály, ktoré sa ľahko demagnetizujú, sú známe ako mäkké magnetické materiály, zatiaľ čo tie, ktoré sa ťažko demagnetizujú, sa nazývajú tvrdé magnetické materiály. Vo všeobecnosti mäkké magnetické materiály vykazujú nízku remanenciu, zatiaľ čo tvrdé magnetické materiály vykazujú vysokú remanenciu.

