Pri výrobe 3D čipov – ako sú 3D NAND a FinFET zariadenia – ako aj MEMS komponentov, je jednou z najnáročnejších výziev pri nanášaní tenkých vrstiev „krokové pokrytie“.
Keď je povrch substrátu husto naplnený hlbokými priekopami a mikroskopickými pórmi, usadené atómy alebo molekuly majú tendenciu sa rýchlo hromadiť na okrajoch otvoru, čo vedie k „predčasnému utesneniu“ (alebo „odtrhnutiu“). To zachytáva mikroskopické dutiny v zákopoch. Takéto skryté dutiny môžu spôsobiť anomálie prenosu signálu alebo elektrické zlyhanie a môžu dokonca slúžiť ako ohniská na uvoľnenie napätia počas nasledujúcich výrobných krokov.
Riešenie tejto výzvy nie je jednoduchá úloha. Vysokosmerná fyzikálna depozícia z pár (PVD) je do značnej miery neúčinná pre hlboké, úzke prvky; Medzitým chemické nanášanie z plynnej fázy (CVD) a nanášanie atómovej vrstvy (ALD) – obe známe svojou vynikajúcou konformitou – bojujú, keď molekuly plynu nedokážu difundovať do úzkych medzier s vysokým pomerom strán. Ak tieto procesy nie sú starostlivo riadené, môžu tiež výrazne spomaliť priepustnosť výroby.
Hlavná výzva pri výrobe čipov spočíva v presnom riadení povrchovej difúzie a reakčných rýchlostí prekurzorových molekúl – to všetko pri zachovaní vysokej výrobnej kapacity – aby sa zabezpečilo, že hlboké, nanorozmerové úzke medzery budú vyplnené rovnomerne a bez akýchkoľvek defektov.

